Vo víchre času by Krajiny Hmly Lyrics
Po dlhej púti , ktorá však nekončí
Podelím sa so svetom o poznanie a múdrosť
Spomienky v ohni horia, plamene svoje chrlia
K lonu mojej nekonečne, kvitnúcej mysle
Vnútorný boj myseľ moju marí
Moje telo padá do pazúrov pochýb
Život ruka v ruke so smrťou tancoval
Cesta mi začína, čas sa mi končí
Vnútorný boj myseľ mi zabil
Povstal som z popola do chladnej moci
Život ruka v ruke so smrťou tancoval
Nový to cyklus zrodí sa v duši
Ja trikrát v ohni som sa prerodil
Viac neťahá ma naspäť smútok
Už neťažia ma strachu okovy
Už sa neopájam zlosťou ľútou
Rozpálené slzy, vyschli do sucha
A kalich horkosti dopitý je do dna
Na jeho konci som sám seba spoznal
A znova našiel cesty, čo mi osud núkal
Driemajúce zmysly tak porazili sen
Kráčam v tieňoch, prázdnou sieňou
A moje kroky znejúce (mocnou) ozvenou
A vo mne svetlo zrodí nový deň
Cesta sa ku koncu nachýli
Keď posledné hviezdy v temnote zhasnú
Strieborný horizont v diaľke odhalí
Jej zvláštnu a nezemskú krásu
Vo víchre času sa tratí váš skrivený svet
V prachu sa rozpadá, on vlastný nárek dusí
Väčšej záhuby už niet
Ja som ten čo sníva, ten čo tvorí
Menom zánik i zrod
Na pilieroch prapodstaty vás vítam
Váš zlatý vek
Podelím sa so svetom o poznanie a múdrosť
Spomienky v ohni horia, plamene svoje chrlia
K lonu mojej nekonečne, kvitnúcej mysle
Vnútorný boj myseľ moju marí
Moje telo padá do pazúrov pochýb
Život ruka v ruke so smrťou tancoval
Cesta mi začína, čas sa mi končí
Vnútorný boj myseľ mi zabil
Povstal som z popola do chladnej moci
Život ruka v ruke so smrťou tancoval
Nový to cyklus zrodí sa v duši
Ja trikrát v ohni som sa prerodil
Viac neťahá ma naspäť smútok
Už neťažia ma strachu okovy
Už sa neopájam zlosťou ľútou
Rozpálené slzy, vyschli do sucha
A kalich horkosti dopitý je do dna
Na jeho konci som sám seba spoznal
A znova našiel cesty, čo mi osud núkal
Driemajúce zmysly tak porazili sen
Kráčam v tieňoch, prázdnou sieňou
A moje kroky znejúce (mocnou) ozvenou
A vo mne svetlo zrodí nový deň
Cesta sa ku koncu nachýli
Keď posledné hviezdy v temnote zhasnú
Strieborný horizont v diaľke odhalí
Jej zvláštnu a nezemskú krásu
Vo víchre času sa tratí váš skrivený svet
V prachu sa rozpadá, on vlastný nárek dusí
Väčšej záhuby už niet
Ja som ten čo sníva, ten čo tvorí
Menom zánik i zrod
Na pilieroch prapodstaty vás vítam
Váš zlatý vek